„Veľkým rizikom je aj potravinová bezpečnosť. Začíname ju totiž
riešiť až vtedy, keď sa rizikom stáva. My tomu však musíme vedieť
prechádzať,“ konštatoval. „Slovensku v tomto smere chýba akási
stratégia bezpečnosti základných segmentov spoločnosti, kde musíme
povedať, čo musíme urobiť preto, aby sme prežili,“ zdôraznil.
Problémy v ekonomike sú podľa neho odrazom toho, čo sa deje v politike.
Slovensko je totiž podľa neho názorovo veľmi rozdelenou krajinou, čo
ekonomike vôbec nepomáha. „Vynakladáme oveľa viac energie na riešenie
interných problémov. Ani samotná koalícia u nás nie je jednotná, keď
bojuje medzi sebou, namiesto toho, aby riešila veci súvisiace z rozvojom
ekonomiky,“ pripomenul.
Ďalším veľkým problémom na Slovensku je podľa neho problém generácií. „Seniori sa cítia oklamaní a podvedení. Mladá generácia sa zase cíti nedocenená a bez perspektívy,“
vymenoval. „Pokiaľ nie je v týchto základných otázkach spoločnosť
zjednotená, tak sa nepohneme ďalej,“ dodal. Seniorom podľa neho musíme
dať garancie, že spoločnosť je tu aj pre nich, pretože oni dali jej
základ, a mladá generácia by tu mala vidieť svoju perspektívu. „Tu nemôže byť riešením to, že budeme mladým ľudom platiť, aby ostali študovať na Slovensku,“ uviedol. Spoločnosť totiž podľa Mihóka stratila kredibilitu a pokiaľ tu ona nebude, tieto otázky nie sme schopní vyriešiť.
Predseda SOPK sa dotkol aj problémov, ktoré aktuálne rieši globálna
politika. Podľa neho sa napríklad rast cien a inflácie v ostatných
rokoch iba naakumulovali. „Pandémia nového koronavírusu a vojna na Ukrajine tieto problémy iba akcelerovala,“ pripomenul.
„Globalizácia na jednej strane vyriešila mnohé nerovnosti, na strane druhej nové nerovnosti aj vytvorila,“ dodal. „Vytvorila
napríklad silnú skupinu krajín, ktoré výrobky produkujú, a ďalšiu
skupinu krajín, ktoré tieto výrobky kupujú. Problém nastal teraz, keď sa
väzby v oblasti medzinárodného obchodu a v doprave narušili,“
uviedol. Preto podľa neho musíme aktuálne riešiť tie dosahy
globalizácie, ktoré nám vytvorili nerovnováhu vo svetovej ekonomike.
Malo by ísť o vytvorenie akýchsi regionálnych produkčných centier, ktoré
budú riešiť základné otázky toho ktorého kontinentu či regiónu.
Čo sa týka Európy, tam podľa Mihóka výrazne absentuje európska
kontinentálna politika, čo sa v končenom dôsledku odzrkadľuje aj na jej
ekonomike. „My sme síce posunuli železnú oponu smerom na východ, ale nezjednotili sme Európu,“ povedal. Hlavná úloha, ktorá teraz pred európskymi politikmi stojí, je podľa neho nastolenie dôvery a spolupráce. „Musíme
urobiť také opatrenia, ktoré nám zabezpečia, aby európska ekonomika
mohla rovnocenne fungovať spolu s ostatnými ekonomikami. A keďže Európa
má najväčšiu sociálnu záťaž zo všetkých veľkých ekonomík, musí pre
udržanie sociálneho zmieru vyprodukovať oveľa viac ako inde,“ pripomenul.